| predstavivosť definícia | Teplov - také obrazy predmetov..., ktoré momentálne nevnímame |
| predstava | názorné obrazy predmetov... |
| asociačné zákony | primárne (z. podobnosti, kontrastu, dotyku v čase a v priestore)
sekundárne (novosti, častosti, živosti, celku a častí, príčiny a následku, užších a širších pojmov) |
| fantázia definícia | STERN: fantázia je obraz predstáv, ktorý nie je súhlasný s objektívnym svetom |
| funkcie fantázie | primárna: ponúka alternatívu k realite, udržanie rovnováhy, útočisko v ťaživej situácii - vytvára si zvláštne zážitkové fantazíjne štruktúry
sekundárna: vytváranie alternatívneho modelu vonkajšieho sveta, potreba pretvoriť túto realitu v intenciách ľudských zámerov - človek má tendenciu meniť svoje životné prostredie (žije vo svete kultúry, ktorú sám vytvoril)
tvorivá
únikovo-kompenzačná: uplatňovanie imaginárneho sveta ako kompenzácia toho reálneho |
| 3 teórie predstváv Pardel a Boroš | Teória nevedomia alebo podvedomia: predstavy sa ukladajú do nevedomia/podvedomia, kde ostávajú kým sa nevrátia do vedomia
Centrálna teória James: vnemy zanechávajú v mozgu určitú stopu a tá umožňuje vyvolať kópiu obrazu
Fyziologická teória predstáv: základ pre vznik predstáv je NS, predstavy vznikajú asociačne/podmienečne/reflexne |
| Paiviova teória duálneho kódovania | v mysli existujú 2 systémy spracovania info
Verbálny- logogény (sériovo – postupne)– info potrebné k využívaniu slov
Neverbálny – imagény (synchrónne – niekoľko vzájomne prepojených predstáv) – info potrebné k vytváraniu predstáv,
Oba systémy sú vzájomne prepojené, konkrétne slová v oboch systémoch a abstraktné len vo verbálnom |
| Analógová škola – Kosslynova teória vizuálnej predstavivosti | Pri vzniku vizuálnych predstáv sa aktivujú rovnaké časti mozgu ako pri zrakovom vnímaní. V mozgu existujú 2 systémy na vytváranie mentálnych reprezentácií vizuálnych info
Systém „kde“ v parientálnych lalokoch – priestorové umiestnenie predmetov (priestorová predstavivosť)
Systém „čo“ v temporálnych lalokoch – druh a kategória vnímaných predmetov (vizuálna objektová predstavivosť)
Kritika- základná forma mentálnych reprezentácií sveta sú myšlienky... ktoré vyjadrujeme pomocou verbálneho kódu – vizuálne predstavy sú len vedľajším produktom |
| Psychodynamická teória Freud | Fantazijne predstavy vznikajú pudovými prianiami, ktoré sa v priebehu psychisexuálneho vývinu vyčlenili z pudových síl. Pudové priania sú cenzúrou pretranformované do podoby pudových derivátov tak, aby sa dali vyjadriť slovami. Mnohé pudové priania sú potláčané do nevedomia kde sú prepracované, aby získali nevinnú podobu a tak mohli byť vpustené do vedomia.
Mnohé pudové deriváty nevedomie pretvára do podoby fantazijných predstáv (sny...) alebo do podoby umelecných diel (sublimácia)
Sublimácia – obsah tvorivého produktu nesie pôvodné pudové priania, ktoré je v takejto podobe uspokojené – funkcia Ega – pri tvorivej práci je dosiahnuté zmierenie princípu slasti a princípu reality
Hartman – neopsychoanalýzy – v umeleckej tvorbe sa uplatňuje EGO. Umenie nie je len fantazírovanie ale znamená akýsi poriadok |
| Psychodynamická teória Jung | Prameňom predstavivosti je nevedomie (kolektívne) – sú v ňom archetypy a tie určujú predstavy človeka aj jeho tvorivú činnosť
Fantázia čerpá nie len z archetypov ale aj z pamäťových predstáv
Kritika – pre tvorivú činnosť je príznačná sloboda... a nie strohý determinizmus
metóda aktívnej imaginácie |
| Piaget ontogenetické korene ľudskej tvorivosti | intuícia a voľné asociácie sú významným aspektom tvorivého riešenie problémov. Ak sa človek drží striktne logického myslenia, jeho tvorivosť býva značne obmedzená
egocentrizmus - všetko sa chápe zo subjektívneho hľadiska
antropomorfizácia - pripisovanie ne/živým predmetom ľudské vlastnosti
magickosť- dieťa je presvedčené, že jeho slovo má magickú moc - ak si niečo želá a aj sa to splní, má pocit kúzelníka |
| princípy fantazijnej činnosti | vizuálne-názorové tvorenie
fantazijné myslenie |
| vizuálno-názorové tvorenie | AGLUTINÁCIA- spájanie časti z jedného objektu k druhému (pegasus)
KOMBINÁCIA - výber a usporiadanie znakov podľa myšlienky (architekt)
ŠTYLIZÁCIA - úprava objektu do estetickej podoby (postavy v ľudovom umení)
SCHEMATIZÁCIA - redukcia štruktúry objektu na podstatné charakteristické prvky. vzniká na základe neúplného/povrchného vnímania - umelecký ornament
HYPERBOLIZÁCIA - zväčšovanie/zmenšovanie objektov (obor a lilipután)
SYMBOLIZÁCIA - objekt zastúpený iným objektom |
| fantazijné myslenie | SYNKRETIZÁCIA - spájanie myšlienkových prvkov do nových celkov bez zdôraznenia detailu
SYMBOLIZÁCIA - predmetom sa pripisuje zvláštny význam - koreň mandragory lieči
ANIMIZMUS - neživé predmety sú považované za živé
MAGIZMUS - skutočnosť nie je prezentovaná v prirodzených súvislostiach ale v magických (veštenie z kávy) |
| zisťovanie individuálnych rozdielov v predstavivosti | m. znázornenia - subjekt má znázorniť v minulosti vnímaný predmet
m. znovupoznania - subjekt má z predložených objektov vybrať ten, ktorý sa zhoduje s prv vytvorenou predstavou objektu
m. slovného opisu predstavy -sebapozorovanie
m. hláskovania slov od zadu - jasná zraková predstavivosť daného slova
písmenovo-bodový štvorec - subjekt si má zapamätať rozmiestnenie písmen... a tie potom zapísať do ďalšieho štvorca |
